Pestrá štruktúra škôl a kvalita vyučovacieho procesu sú základným predpokladom kultúrnej vyspelosti a zárukou intenzívneho ekonomického rozvoja. Preto každý kultúrny národ venuje všestrannú starostlivosť rozvoju školstva a budovaniu škôl všetkých typov - základných, stredných, vysokých.

Odnárodňovacie tendencie a zámerné udržiavanie slovenského národa v zaostalosti v minulých storočiach sa prejavovali predovšetkým v zákazoch vzniku a rozvoja slovenských škôl. Slovenský národ pod vedením svojich najlepších rodákov v každom čase a pri každej príležitosti žiadal vlastné slovenské školy všetkých druhov a stupňov, v ktorých by sa vyučovalo v slovenskom jazyku a duchu. Preto vznik každej školy na Slovensku bol a je vždy kultúrnym sviatkom daného mesta, oblasti, ba aj celého Slovenska.

Otvorenie Štátnej slovenskej obchodnej akadémie (ŠSOA) v Poprade pred 67 rokmi bolo zvlášť významné pre Poprad a pre celú oblasť pod Tatrami, pretože Obchodná akadémia bola prvou školou s maturitou v meste. Poprad, vtedy ešte malé centrum Tatier, bol hrdý na to, že má strednú školu a študenti nemusia cestovať za vzdelaním po Slovensku.

Dekrétom MŠ a NO v Bratislave číslo l298O5/39-III. zo dňa 5. septembra l939 bola oficiálne otvorená ŠSOA Poprad, prvá "stredná škola vyššieho typu" v meste, dnešná Obchodná akadémia Poprad.

Ešte pred uvedenou inauguráciou (l. septembra l939) sa v budove starej Rímskokatolíckej školy v Poprade (pri mestskej zvonici) konali prvé prijímacie skúšky do l. ročníka ŠSOA, lebo o výstavbe vlastnej alma mater (budovy školy) mesto ešte len uvažovalo v teoretickej rovine.

Najväčšiu zásluhu na presadení myšlienky otvoriť v Poprade ŠSOA mal monsignore Štefan Mnoheľ, vtedajší vládny komisár (z dnešného pohľadu primátor - starosta), ktorému v pláne pomáhal ružomberský podžupan Dr. Ondrej Zošťák, hlavný radca verejnej vnútornej správy, lebo mesto Ružomberok bolo centrom našej Tatranskej župy.

O tom, že prvá stredná škola bola zameraním práve obchodná akadémia, rozhodli potreby tatranského regiónu, ale v nemalej miere aj zámery pána Baťu, ktorý u nás rozvíjal svoje podnikanie.

Výuka v prvom školskom roku l939/l940 sa začala v prepožičaných priestoroch terajšieho Okresného úradu v Poprade. V októbri l939 ŠSOA presídlila do budovy novej Rímskokatolíckej ľudovej školy v Poprade (dnešné Gymnázium Popradské nábrežie), kde jej boli pridelené priestory na prvom a druhom poschodí. Tu škola pôsobila prvých desať rokov. V tom čase bolo na Slovensku okrem ŠSOA Poprad len šesť obchodných akadémií.

Prvý profesorský zbor v školskom roku l939/l94O tvorili:

pán Štefan Gálik - poverený správou školy,
pán Ladislav Szilay - štátny supl. profesor,
pani Elsa Scholzová - výpomocná učiteľka,
pán Ján Fabián - výpomocný katechét r.kat. náboženstva,
pán Mikuláš Fabíni - výpomocný katechét evanj. a. v. náboženstva.

V tomto školskom roku mala škola jednu triedu, v ktorej študovalo 54 žiakov - 42 chlapcov, l2 dievčat.

Zo spomienok pána Františka Králika, študenta prvého ročníka v školskom roku 1939/1940:
"Bolo to dávno a mne sa zdá, že to bolo len včera. Bol som študentom Obchodnej akadémie v Poprade. Nemecké vojská pochodovali cez Poprad na Poľsko, keď som l. septembra 1939 skladal prijímacie skúšky. O dva týždne som už sedel po prvýkrát v škole. Jedna jediná trieda s viac ako 5O žiakmi z celého Slovenska a dvaja profesori - jeden riaditeľ, druhý triedny profesor. Títo dvaja profesori nás učili všetko, od účtovníctva po ruštinu, angličtinu až po telocvik. V druhom ročníku sme už dostali odborníkov na účtovníctvo, angličtinu i ruštinu. Bolo mi všelijako, keď na prvej hodine angličtiny profesor hovoril k nám len po anglicky. Nič sme mu nerozumeli a on hovoril a hovoril. Na konci hodiny, či chcel, či nechcel, musel prehovoriť aj po slovensky...

Horšie bolo v tom čase s dochádzkou do školy. Autobusy nepremávali a z blízkeho okolia sa chodilo pešo a na bicykli. Štipendium študenti nedostávali, ba naopak, platilo sa školné vo výške 200 slovenských korún ročne. Spolužiaci, ktorí boli zďaleka a nemohli cestovať vlakom, bývali v súkromí 3 až 5 v jednej izbe. Pani domáca im varila, lebo školské jedálne v dnešnom význame neexistovali. Štúdium bolo veľkou finančnou záťažou pre rodičov. Šikovní žiaci si však privyrábali doučovaním žiakov z nižších ročníkov. Cez prázdniny sme pracovali ako praktikanti v bankách, v poisťovniach a továrňach, každý kde mohol."

Obchodná akadémia /ŠSOA/ sa zrodila v zložitom období našich národných dejín, v období druhej svetovej vojny. Boli to ťažké roky pre slovenský národ i pre prácu v škole. Učitelia školy Ján Kotoč, Boris Čebotarev i viacerí žiaci sa zúčastnili protifašistického odboja. Traja žiaci školy aktívne pracovali v skupine mladých hrdinov z Popradu-Veľkej. Zhromažďovali zbrane a odovzdávali ich partizánskej spojke z Vernára. Ich činnosť bola prezradená neznámymi obyvateľmi. l8. septembra 1944 ich gestapo zatklo a deportovalo do koncentračného tábora Oswienčim v Poľsku. Z tohto miesta ich neskôr premiestnili do koncentračného tábora Sachsenhausen, dvadsaťpäť kilometrov od Berlína s označením - návrat nie je žiaduci. V skupine pracovali títo žiaci:

Eduard Bachleda - organizátor skupiny. Zahynul v koncentračnom tábore Buchenwald, po skončení adiktálnej lehoty ho súd uznal za mŕtveho v roku 1952.

Vladimír Križan - zahynul v koncentračnom tábore Bergen - Belsen. Súd uznal za deň jeho úmrtia 28. apríl 1945.

Jozef Skokan - bol väznený v koncentračnom tábore Sachsenhausen, väznenie prežil. Bol to jediný živý svedok tejto skupiny.

Prvým riaditeľom školy bol pán Štefan Gálik, pod jeho vedením sa stala obchodná akadémia plnoorganizovanou štvorročnou školou ( v roku 1943 štyri triedy 189 žiakov).

Nárast tried a počtu žiakov si vyžiadal i rast počtu vyučujúcich. Na výuke sa v týchto rokoch podieľali :

M. Čižmár, J. Brdičko, N. Čebotarevová, J. Lištiak, J. Májková, J. Schultz, J. Švagerko, I. Schultzová, L. Tandlichová a ďalší.

Prvé maturitné skúšky sa konali 18. - 22. júna 1943. Maturovalo 35 študentov ( 29 chlapcov, 6 dievčat). Predsedom maturitnej komisie bol pán B. Ripka zo ŠSOA Trenčín, ktorý svojimi skúsenosťami metodicky veľmi pomohol škole v jej začiatkoch. Všetci študenti úspešne zmaturovali.
Prví maturanti ŠSOA Poprad:
Andrej Bartko, Važec; Martin Dunčko, Spišský Štvrtok; Andrej Hudáč, Spišské Podhradie; Dušan Jandura, Slovenská Ľupča; Viera Janková, Abrahámovce; Zoltán Katona, Dobšiná; Štefan Kostelničák, Spišská Stará Ves; Alojz Krajniak, Veľká; František Králik, Spišská Sobota; Koloman Križan, Veľká; Jaroslav Laubert, Beňuš; Pavol Linhart, Zborov; Ján Lištiak st., Važec; Ján Majunke, Spišská Sobota; Michal Marcinka, Madunice; Katarína Megová, Štítnik; Viliam Mikle, Sučany; Arpád Morár, Hrboltová; Eugen Nagy, Budapešť; Róbert Ottinger, Dvorníky; Mikuláš Pancisyn, Spišská Nová Ves; Augustín Poláček, Zelenč; Oľga Polnišová, Markušovce; Ján Pustulka, Spišská Sobota; Andrej Ragančok, Sirk; Božena Rerková, Harichovce; Rudolf Strinka, Mokrá Lúka; Tibor Tašký, Sereď; Jozef Vaverčák, Spišská Belá; Ladislav Vladský, Muráň ; Karol Vnuk, Veľké Rovné; Alžbeta Závadská, Važec; Viera Židková, Brno; Vladimír Straka, Liptovský sv. Mikuláš; LADISLAV SILAJ, triedny profesor.

Msgr. Štefan Mnoheľ sa snažil presadiť v mestskom zastupiteľstve výstavbu vlastnej budovy a hľadal vhodný pozemok. Svojho plánu sa však nedožil ( zomrel v roku 1944 ). Tento problém pomohol v roku 1946 vyriešiť pán Baťa, ktorý dal na svoje náklady postaviť terajšiu budovu školy v súčasnom prostrední ako dar za porozumenie obce Veľká pre jeho podnikateľské záujmy vo Svite.

V školskom roku 1944/1945 bol prvý riaditeľ školy odvolaný. Jeho zastupovaním bol poverený pán M. Čižmár. V nasledujúcom školskom roku bol menovaný za riaditeľa školy J. Brdičko. Ten po roku pôsobenia odišiel, vedením školy bol dočasne poverený J. Bendžák.

Ukončenie druhej svetovej vojny a oslobodenie Slovenska doniesli aj pre školstvo nové perspektívy a možnosti. Od školského roku 1945/1946 existovali v pôvodnej alma mater dve školy - ŠSOA a Štátna obchodná škola Poprad. Prepožičané priestory obchodnej akadémii v súvislosti s narastaním počtu tried a žiactva nestačili. Po troch rokoch výstavby sa dokončovala nová budova školy.

Na jar 1950 dostala ŠSOA Poprad nové pôsobisko - dvojposchodovú budovu, v ktorej sídli dodnes ( 16 x 76,5 m). Pri slávnostnom odovzdaní školy do užívania 1. mája 1950 bol prítomný Ladislav Novomeský, politik, básnik, vtedajší povereník školstva (minister). Zároveň v tomto roku bolo škole udelené nové pomenovanie " Vyššia hospodárska škola Duklianskych hrdinov Poprad ".

V školskom roku 1949/1950 svoju činnosť v škole ukončil riaditeľ, pán J. Bendžák, ktorý sa stal neskôr námestníkom ministra školstva a z tejto pozície bol ŠSOA vždy nápomocný. Na jeho miesto nastúpil JUDr. J. Libant.

Počas prvej desaťročnice svojej existencie škola odborne pripravila do života 331 absolventov štvorročného štúdia, 182 žiakov ukončilo dvojročné štúdium. Zaujímavosťou bola početná prevaha chlapcov.

Na začiatku päťdesiatych rokov dochádzalo veľmi často k zmenám riaditeľov školy. 1. 9. 1951 bol za riaditeľa menovaný Ing. Ľudovít Nemec, v marci 1952 Ladislav Fifek, v januári 1953 Zoltán Létay. Od 1. 9. 1953 sa zmenil názov školy na Hospodárska škola Duklianskych hrdinov v Poprade a riaditeľom sa stal JUDr. Karol Kukura. V tomto období boli položené základy dodnes trvajúcej družby s Obchodnou akadémiou T. Baťu v Zlíne. V druhom desaťročí žiaci študovali v dvoch hlavných študijných odboroch: Ekonomika, organizácia a plánovanie priemyslu, Financovanie národného hospodárstva, peniaze a úver. V školskom roku 1957/58 pribudol nový študijný odbor Ekonomika obchodu a výkupu. V druhej polovici 50. rokov začala škola realizovať večerné štúdium pre pracujúcich nielen v Poprade, ale aj vo Svite, Kežmarku, Spišskej Novej Vsi, Krompachoch, Revúcej ... Večerné štúdium v roku 1963 prešlo pod samostatnú správu riaditeľstva SEŠ pre pracujúcich. V päťdesiatych rokoch pripravila škola do života vo všetkých formách 1051 žiakov. V triednych kolektívoch začali prevládať dievčatá.

Na začiatku šesťdesiatych rokov, v školskom roku 1960/61, dostala škola pomenovanie Stredná ekonomická škola Duklianskych hrdinov v Poprade. Tretie desaťročie zaznamenalo rast tried a takmer zdvojnásobenie počtu žiakov. V štvorročnom štúdiu prevládal odbor Všeobecná ekonomika. Triedy dvojročného štúdia zaznamenali najskôr pokles počtu žiakov, v druhej polovici 60. rokov toto štúdium začalo mať stúpajúcu tendenciu. V tomto desaťročí oslávila škola 25. výročie prvých maturitných skúšok. Pribudol aj nový atraktívny odbor Cudzojazyčná korešpondencia a sekretárske práce, neskôr odbor Cestovný ruch. V 60. rokoch úspešne zmaturovalo 1254 študentov.

V sedemdesiatych rokoch stúpajúca tendencia počtu tried i žiakov zostala zachovaná. Najvyhľadávanejším študijným odborom bola Všeobecná ekonomika. Popri tradičných odboroch štúdia bol otvorený špecifický študijný odbor Ekonomika a prevádzka hotelov. Na konci tohto desaťročia po vytvorení stredných hotelových škôl bol tento odbor zrušený. V 70. rokoch zaznamenala škola najväčší rast počtu tried a študentov, preto sa začali objavovať priestorové problémy. V školskom roku 1974/75 sa zlepšilo pracovné prostredie. Bolo plynofikované ústredné kúrenie. V druhej polovici tohto desaťročia bola ku škole pristavená na ploche 10x16 metrov v dvoch poschodiach južná prístavba, čím sa vyriešili priestorové ťažkosti. S nasledujúcim miernym poklesom tried aj žiactva sa vytvorili nové možnosti pre skvalitňovanie vybavenia odborných učební a priestorov. Sedemdesiate roky poslali bránou školy 1623 absolventov.

Na začiatku osemdesiatych rokov škola oslávila 40 rokov svojej existencie. V tomto období sa vyučoval jediný študijný odbor - Všeobecná ekonomika. Podobne ako celé školstvo v ČSSR aj naša škola začala realizovať projekt novej výchovno-vzdelávacej sústavy. Ten spočíval v modernizácii výuky, v hľadaní progresívnych metód práce a vo väčšom prepojení školy s praxou. V súvislosti s modernizáciou bol v roku 1984 vytvorený Poradný zbor odborníkov z praxe, ktorý sa skladal zo zástupcov popradských podnikov. V nadväznosti na uvedený trend boli do výuky zavedené nové školské predmety: informačná sústava podniku, výpočtová technika, ekonomické cvičenia, základy riadenia. Zavádzali sa nové formy a metódy práce - dôraz sa kládol na logické myslenie žiakov a na používanie modernej didaktickej techniky. V školskom roku 1989/90 škola oslávila 50. výročie svojho založenia. V tomto čase bolo zriadené školské výpočtové laboratórium vybavené systémom SM50/50 s piatimi terminálovými pracoviskami a odborná učebňa výpočtovej techniky vybavená 20 osobnými počítačmi PMD 85. V piatom desaťročí existencie školy ukončilo štúdium 982 študentov.

Začiatok deväťdesiatych rokov bol pre školu ako aj pre celé školstvo ČSSR charakteristický demokratizáciou, humanizáciou, odideologizovaním školy od ideológie KSČ a výraznou modernizáciou celého výchovno-vzdelávacieho procesu. S tým súviseli postupné inovácie a výmeny učebných plánov, učebných osnov a učebníc. V krátkom čase naša škola získala najmodernejšiu výpočtovú techniku triedy PC. V spolupráci s nemeckým partnerom bola zriadená špeciálna učebňa fiktívnej firmy (FIFA). Postupne sme modernizovali technické zariadenia pre odbornú výučbu žiakov ako i kabinety učiteľov. 1.septembra 1990 došlo k zmene riaditeľa školy. Po konkurznom konaní sa riaditeľkou stala prvá žena, Ing. Mária Fillová. V roku 1991 dostala škola pôvodný názov - Obchodná akadémia Poprad.
Od školského roku 1995/96, začínajúc prvým ročníkom, sa zmenil študijný odbor Všeobecná ekonomika na odbor Obchodná akadémia.
V roku 1997 nastúpilo súčasné vedenie školy na čele s riaditeľom školy Mgr. Ladislavom Fabianom.
Základnou úlohou všetkých pedagogických pracovníkov sa od polovice 90. rokov stalo uplatňovanie princípu jednoty výchovy a vzdelávania, zvládnutie didaktickej účinnosti výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho modernizácia, zvyšovanie aktivity, samostatnosti a tvorivosti študentov a zavádzanie výpočtovej techniky nielen do odborných predmetov, ale aj do vyučovania všeobecnovzdelávacích predmetov. Cieľom pedagogického zboru školy je usmerňovať výchovu, vzdelanie a spoločenskú aktivitu študentov tak, aby sa sformovali ako aktívna sila realizácie urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja. Za 68 rokov svojej existencie škola do praxe pripravila 8 492 absolventov v rôznych formách štúdia.